História

Úvodom

Malá roztrúsená dedinka s lazmi v úzkej doline pod vrchom Javor. Obec Píla si pripomína 550.výročie prvej písomnej zmienky z roku 1456 ako Fyryz. Hoci je staršieho pôvodu.

Názvy obci sa menili Fyryz, Fyréz, už v 16.storočí sa objavuje názov Pilaffiriz a koncom 17.storočia v kanonických vizitáciach nachádzame aj pod názvom Píla, maďarsky Fürész, v r. 1773 Píla, 1808 Píla i Fürész, po roku 1921 Píla pod Javorom, od roku 1960 Píla,okr.Lučenec.

Početné generácie našich predchodcov i napriek ťažkým podmienkam/pre povodne obyvatelia museli niekoľkokrát znovu vybudovať dedinu/ tu hlboko zapustili korene, zrástli s jeho okolím, vrchmi a oblakmi. Tu je náš domov. Vrchársky kraj/ s oasadami lazov/ obkolosený krásnou prírodou, žblnkotom horských potokov, pôda s ktorou sa treba boriť.
Jednotlivé rody tu prežili drsnosť dejín, pretrvali búrlivosť vekov, v neprajnosti stáročí si uchovali život, svojráz, kultúru i slovenskú reč.
I keď bol vymedzený len krátky čas na sústredenie archívnych dokumentov , autorský kolektív pod vedením PhDr.Jozefa Drenku zostavil stručnú kroniku- monografiu obce v troch kapitolách: 1.Prírodné podmienky, 2.História, 3.Kultúra/cirkev,etnografia/ .Ilustratívne doplnenú dokumentmi, fotografiami.

Pozývame Vás, rodáci, priatelia cez hory a doliny, cez nivy a polia, cez históriu a prítomnosť. Aby sme našu odvekú domovinu lepšie poznali. Medzi hlavné úlohy pre našu obec patria:-plynofikácia, kanalizácia a vybudovanie ČOV a zveľadenie životného prostredia.
Želáme si nech táto skromná publikácia má zjednocujúci charakter, nech je spomienkou pre zaslúžilých, motiváciou nádejných, nech udržiava v mysliach a srdciach všetkých, ktorí majú vzťah k rodnému kraju a obce Píla lásku a chuť pracovať pre jeho blaho a ďalší rozkvet!

Ing. Milan Dobrocký - starosta obce

I. KAPITOLA - PRÍRODNÉ PODMIENKY

Geomorfologické členenie: sústava-Alpsko-himalájska, podsústava Karpaty, oblasť Slovenské stredohorie, celok Javorie, podcelok Javorianska hornatina. 330 m n.m. stred obce, 310-800 m v chotári, rozloha obce 755 ha. Píla leží vo východnej časti Javoria v úzkej doline pravostranného prítoku potoku Kriváň.Zemepisné súradnice 48 29´SZŠ a 19 32´VZD.

Javorie-horský krajinný celok Slovenského stredohoria. Na S ho výrazne ohraničuje Zvolenská kotlina, na Z Pliešovská kotlina, na V ho od Slovenského rudohoria oddeľuje horný tok Kriváňa a Tuhárskeho potoka., na J.pozvoľný prechod do Krupinskej planiny.. Dosahuje dĺžku vyše 35 km, šírku 15 km a vrcholí Javorím/1044 m/.Javorianska hornatina má stratovulkanickú stavbu. Členitý chotár vlastnej Píly tvoria žulové horniny veporského kryštalinika a sopečné tufy s vrchom Javor/821 m/.

Vodstvo-v katastri obce pramení Píľanský potok/1456 Fyryz,1502 Fyresz,1773 Píla,1992 Píľanský potok/názov vznikol z osadného názvu Píla/.Preteká obcou- ľudove zvaný „Pilňanka“, ktorý napája niekoľko malých prítokov a vlieva sa do Kriváňskeho potoka.
Potok Kriváňa/historicky správne Lučenský potok 1299 aqua Lusunch,1327 Luchunch,1826 Losontz,1866 Bzova potok,1876 Krivan,Lučenský potok,1965 Kriváň,ale aj Lučenčík,1971 Krivánsky /Lučenský/ potok./.Názov vznikol od osadných názvov Kriváň a Lučenec- resp. od miesta kde pramení Lučenčík JZ od kóty Javor, vo výške 760 m Z od obce Píla. Lučenčík tečie najskôr Z smerom, za osadou Válovňa sa stáča do S smeru,tečie cez Podkriváň a V od Podkriváňa mení smer na JV. Od obce Píla sa označuje ako Krivánsky potok. Dĺžka toku 48,2 km, plocha povodia 204,89 km2. Krivánsky/Lučenský/ potok sa vlieva do Ipľa V od Lučenca/vo výške 175 m/.

Umelá vodná nádrž je na potoku Kriváň 2 km nad obcou Mýtna.Nádrž/290 m.nm., 3,8 ha/-slúži ako zásobárna vody, umožňuje gravitačný prevod vody do nádrže Ružiná s cieľom zlepšiť odtokové pomery Budínskeho potoka. V združenom bloku je aj odberový vtokový objekt do privádzača, ktorým sa voda potoka Kriváň prevádza do vodnej nádrže Ružiná
Privádzač s celkovu dĺžkou 4,49 km, je v dľžke 2,96 km riešený ako oceľové tlakové potrubie s priemerom 1020 mm a ďalej pokračuje od šachty ako železobetonový privádzač s voľnou hladinou..Priemerné množstvo zrážok 700-800 mm, snehová prikrývka okolo 75 dní.
Teplota ovzdušia- priemerná ročná teplota 6-7 C, júlová okolo 17 C, januárová -4 až -5 C.Absolutné minimum -34 C/18.2.1940/. Píla má hnedé lesné pôdy.Svahovitosť pôdy v okolí je vyše 15%.Pôdy s dobrou štruktúrou sú priepustné,majú väčšie a stále zásoby vody.
Flóra-/rastlinstvo/. Fytogeograficky územie patrí čiastočne do oblasti panónskej flóry a to do podoblasti matranskej.Časť severného územia do oblasti predkarpatskej flóry-má teda už submontánny charakter.Zmiešané lesy sú len severne a plošne ho prevládajú bučiny s nízkou pokryvnosťou bylinného poschodia.Suchšie výslnné svahy zaberajú dubiny s cerom a dubovo-hrabové lesy..Významnými rastlinnými druhmi sú plavúň jedľovitý,slezinník severný,tavoľník prostredný,metlica krivolaká,fialka dvojkvetá,horec luskáčovitý,zvonček širokolistý a i.Významnou prísne chránenou rastlinnou je Perovník pštrosí/Matteucia struthiopteris /L./Tod. Dosahuje značný vzrast, ktorý je v jarnom období charakteristický neplodnými svetlozelenými až 1,5 m ! dlhými jednoducho sperenými listami, usporiadaný v tvare lievika a v lete tmavohnedými výtrusnými listami vyrastajúcimi zo stredu.Neplodné zelené listy odumierajú na jeseň.. Plytčiny vodnej nádrže Mýtna pri Píle sú porastené pálkou a sitinou.

Huby - v lesoch sa vyskytujú hríby- dubáky,kozáky,osikovce,kuriatka a i.

Fauna-/živočíšstvo/- je viazané na lúky, lesy a vodu. Z hmyzu sú tu druhy chrobákov:bystruška lesklá,bystruška zlatá,hrobárik obyčajný,roháčik obyčajný,lajniak jarný, z motýľov babôčka pávooká a pŕhľavová, mlynárik žerušnicový a i.Ryby sa vyskytujú v potokoch a vodnej nádrži napr.

Zaujímavé že tu zaznamenali len sporadicky výskyt obojživelníkov-napr. žiab. Z plazov je zastúpená jašterica živorodá, jašterica živorodá, užovka obyčajná,staršia literatúra uvádza sporadicky aj výskyt vretenice obyčajnej!

Z početných druhov vtákov napr. holub plúžik,,kuvičok vrabčí,sokol sťahovavý,penica popolavá,škovránok stromový,glezg obyčajný, bažant obyčajný.Migrujúce vtáky v čase ťahov využívajú vodnú nádrž.

Z cicavcov tu žije: dulovnica menšia a bielozúbka krpatá, z netopierov podkovár veľký. Vyskytuje sa tu mačka divá, rys ostrovid,kuna hôrá,líška obyčajná,jeleň obyčajný,srnec hôrny,sviňa divá.Zaznamenali tu ojedinele aj medveďa hnedého.Z domácich zvierat okrem rôznej hydiny,psov a mačiek je rozšírený chov dobytka,koní a oviec.

Ochrana prírody-Pilnianský potok sa vlieva do Krivánskeho potoka, ktorý je vyhlásený za prírodnú pamiatku, po jeho brehoch rastie spomínaná vzácna chránená rastlina perovník pštrosí, ktorý sa v súčasnosti zaraďuje medzi ohrozené druhy slovenskej flóry.K najúčinnejším opatreniam na jeho záchranu okrem územnej ochrany patria tie, ktoré umožňujú zachovanie optimálnych ekologickýchpodmienok stanovišťa. Patrí medzi dekoratívne pôsobiace rastliny.Potok s brehovými porastami má biologickú a estetickú hodnotu.. Na svahoch sú lesné porasty, ktoré tvoria významnú vodohodpodársku oblasť. V okolí Píly sú nádherné výletné miesta v krásnej a pokojnej prírode.Turistické podujatia –pobyt s využitím prírodných síl/slnko,voda,vzduch/ treba spájať s kultúrno-poznávacou činnosťou a ochranou prírody a životného prostredia

Značkovaná turistická trasa- žltá značka začína v obci Divín/park/ vedľa kostola smerom na Budinú/pamätník SNP/ nad obcou/,skalný útvar Kamenné vratá- bývalá chata pod Javorom/750 m/s možnosťou výstupu na vrchol Javor/821 m/ po modrej značke, alebo pokračovať smerom Divín-Píla po modro-žltej značke po odbočke žltej do obce Píla/železničná stanica/.
Turistami je využívaná aj opačná trasa.Lucinský pochod s nočným výstupom na vrchol Javor sa koná v decembri.Novoročný výstup 1.januára. V okolí Píly sú možnosti aj rekreácie pri vodných nádržiach Mýtna a Ružiná/s návštevou hradu Divín/.
Máme krásnu a bohatú prírod,.nechovajme sa k nej ako dobyvatelia, ale ako rozumní a citliví hospodári. Len tak ju zachováme krásnu,zdravú a bohatú pre radosť budúcich pokolení. Preto poznaj a chráň prírodné skvosty Javoria.!

Literatúra:

• Borovszky,S. a kol..Nógrádvármegye/monografia/.Budapest 1911.
• Encyklopédia Slovenska II.zv.Bratislava 1978, s.494-495.
• Halaj,J.-Michal,P.:Novohrad regionálna vlastivedná monografia 1.Príroda.Vyd.Osveta 1985.
• Salaj,J.:Ekologické rozšírenie vtákov Lučenskej kotliny.Osveta 1987
• Majtán,M.-Žigo,J.:Hydronýmia povodia Ipľa.Bratislava SAV,FFUK 1999.
• Nociar,J. a kol..Turistický sprievodca regiónom Javor.Reg. združ.Javor,Divín 2001.
• Abaffy,D.-Lukáč,M.:Priehrady a nádrže na Slovensku.Bratislava 1991.
• Vodohospodárska mapa SR 1:50 000 2.vyd. 1990-92
• Drenko,J.:Flóra Lučenca.Lučenec,Obv. úrad životného prostredia Lučenec 2004.
• Gemer-Novohrad-Podpoľanie.Mapa turistických zaujímavostí 1:100 000. 5. 1.vyd.
• Vyd. sprac. Vojenský katrografický ústav Harmanec 1996.
• Maľovaná mapa regiónu Novohrad.,Cassovia books-Milan Paprčka.Veľký Krtíš 2004.

II. KAPITOLA - Z HISTÓRIE

Archeologické nálezy z okolia
Okolie bolo obývané už v dobe bronzovej ako o tom svedčia archeologické nálezy pilínskej/1450-1100 pred n.l./ a kyjatickej kultúry/1100-700 pred.n.l./.Pri Podrečanoch sa našlo popoľnicové pohrebisko-keramika-amfora,váza,džbánok,hrncovité nádoby a pokrievka zo žiarivých hrobov a bronzový krúžok.Tento materiál bol odlíšený od dovtedajšieho známeho materiálu lužickej a pilínskej kultúry a dal podnet k presadeniu termínu podrečiansky typ./Drenko,J.Podrečany 1993,s.11,foto/. Kotmanová- Pohanský hrad/kóta 593,3/ s niekoľkonásobnýmm valom-hradisko kyjatickej kultúry/Drenko,J. Kotmanová 1993/.
Divín- na JZ od hradu je Mara medvedia jaskyňa/dĺžka 12,5 m/ našli sa tu úlomky pilínskej keramiky z doby bronzovej a kosti 40 druhov stavovcov/vrátane medveďa/./kol. XXII:tábor ochrancov prírody.Prehľad odborných výsledkov.Bratislava-Lučenec 1987/.Nie zatiaľ preskúmaný Mačí zámok/Hŕbok,kóta 408/ 0,5 km od Píly.

H i s t ó r i a
Obec Píla vznikla asi v 14.storočí/VSO II.1977,s.390/.Retrospektívny lexikón ČSSR.Praha 1978 s.1000-uvádza,“že prvá písomná zmienka v 14.storočí.“ K dispozícii zatiaľ však máme len najstaršiu písomnú zmienku o obci Píla z 13.októbra 1456 v podobe F y r y z/Fryz/ ako súčasť Divínskeho panstva. Etymologicky názov Píla podľa Borovszkého /1911/ na základe vodných píl, ktoré tu boli.Odvodené teda z výrobne Píly. Maďarské slovo píla=fürész sa vyskytuje už v r. 1211.Mechanická piliarska výroba sa na Slovensku datuje od 14.storočia.

Zvyčajne okolo piliraskeho mlyna/dyneud moele/,bol aj mlyn na dosky/molendium asserum/.
Išlo o piliarsku prevádzku –pohonným mechanizmom- vodným kolesom.Monoho osád založených v tomto období si zachovalo názov P í l a.

Pôvodnú osadu založil Šoltýs so skupinou drevorubačov s domácimi kolonistami.
V roku 1502 mala obec názov F y r e e z/Borovszky,S. 1911,s.362/ a v r. 1545 ako Pilafyriz. V druhej pol. 15.storočia majitelia Divínskeho panstva Ladislav Lossonci so synom Žigmundom zaplietli do sprísahania proti Matejovi Korvínovi.
Kráľ Matej preto daroval hrad Divín s panstvom Michalovi Országhovi v roku 1469/pozri dokument/.V roku 1535 Divínske panstvo kráľ daroval ostrihomskému arcibiskupovi Pavlovi Várdaimu. V roku 1548 zemepánom bol Žigmund Balassa/Balaša/. V roku 1553 obec Fürész-/Píla/ mala 8 port/pozn. na porte bývalo okolo 30 ľudí ,čiže obec mala vyše 200 obyvateľov./
a patrila do okresu Juraja Madácha/Borovszky,S.1911,s.452/

Je zaujímavé že v tureckom súpise sečianského sandžáku obec nie je evidovaná, bola asi spustošená Turkami.Od 28.júla 1575 do 26.2.1593 okupovali hrad Divín a okolie osmanskí Turci. Okolie patrilo do Fiľakovského sandžáku, okres/náhija/ Divín. Po oslobodení od Turkov po roku 1593 začala tu aj kopaničiarske osídlenie-fáza dosídľovania územia. Nadviazala na kolonizáciu na valašskom práve,ktoré malo hospodárske využitie čím zodpovedalo aj roztrúsené osídlenie/Lazy-Kopanice/.Medzi najstaršie rodové mená na tomto území patrili:Mráz,Gregor,Krakó/že by z Poľska?/,Bališka,Hinč a i. V roku 1598 Píla patrila Imrichovi Balašovi/Borovszky,S. 1911m,s.630/.

Po smrti Žigmunda Balašu/1623/ zdedil Divínske panstvo jeho synovia Ladislav,František,Šimon,Ján a Ondrej. Podľa listu z 10.mája 1624 Píla patrila do Divínské-
ho a Modrokamenského panstva Balašovcov/Borovszký,S. 1911,s.633/.Zachovalý je Urbár panstva z roku 1660/pozri titulný list/. Pre lúpežné prepady Imricha Balašu z Divína cisár Leopold odobral hrad Divín s panstvom a podľa darovacej listiny 16.júla 1686 vystavenej za 53.000 zlatých daroval ho grófovi Zichymu/Ziči/. Panstvo bolo rozdelené na 5 správnych obvodov.. Do I.obvodu patrilo 23 obcí medzi nimi aj Píla/Novák,L. 1917. s.28/.Úplná registrácia pozemkov sa ukončila 27.októbra 1686.

V tomto období postihla Pílu prvá známa povodeň. Na ktorú nepriamo poukazuje kanonická vizitiácia z roku 1688,kde sa píše,že sa miestny kostol zrútil!

V dikálnom súpise Novohradskej stolice z 13.novembra 1696/Dic. o 35,č.4 1696 NML Salgótarján/ z okolitých obcí platili dane takto: Budíná 258 a ½, Dobroč 256, Ružiná 260,Podrečany 177 a P í l a 47 dica.. Najviac platili z Mýtnej 306 dica,najmenej z Píly.
Pozn. dica=dika porub,rováš daňová jednotka za feudalizmu, od 17.stor. podriadená porte, ktorá sa stala už len abstraktnou jednotkou. Mlyny na obilie boli v Podrečanoch,Ružinej,

Dobroči,Kotmannovej a Mýtnej. Vlastníci kotlov na pálenie destilátov boli aj v Píle..
Pivovary boli v Dobroči a Mýtnej, teda z Píly na pivo chodili do Mýtnej. Na začiatku 18.storočia v chotári obce najviac pestovali:pšenicu,menej osov,najmenej jačmeň.

Z hospodárskych zvierat tu chovali ťažné zvieratá/kone,voly/, dojnice,jalové kravy,ovce,kozy,býčky,jahniatka a ošípané.
Od roku 1706 pri Píle išla poštová cesta z Lučenca cez Mýtnu do Zvolena.

V dikálnom súpise z roku 1709 je evidovaná aj Píla .-pod názvom Fürész /NML Salgótarján IV.7/b.Dic. č.38,č.4, 1709/. Obce platili takéto poplatky:Dobroč 200 rýnskych florénov,Kotmanová 75,Píla 30,Mýtna 150,Budiná 175 atď. Z týchto údajov sa dá vyčítať i hospodárske postavenie Píly vzhľadom na okolie.Čím bola obec hospodársky vyspelejšia, tým viac úrody bola schopná zobrať, mala i viac hospodárskych zvierat. Tieto faktory sa odrážali i na výške poplatkov.Obyvatelia Píly pre svoju málo úrodnú pôdu /a malú plochu pozemkov/sa venovali viac drevospracovaniu a chovu oviec.V roku 1709 obec Píla platila:
30 rýnskych florénov, čo zodpovedalo 12 denárom, naturáliach 11 kýtam a 1/8 kvartálu pšenice, alebo 22 kýtam a ½ kvartálu ovosa, prípadne 7,50 centom mäsa.Obec mala 2 hajdúchov/obecných sluhov/ a platili 2 florény. Pozn.-vysvetlenie: florén-druh stredovekého
zlatého peniaza razeného vo Florencii, z ktorého vznikol dukát-rýnsky=zlatka v bývalo Rakúsko-Uhorsku, denár-stredoveká strieborná minca.

Kyta-miera obilia rovnajúca sa 19 hrstiam previazanám dvadsiatou hrsťou,prípadne to isté množstvo poľnohospodárskej plodiny po spracovaní:,kvartál-staršia plošná miera sa rovnala približne 0,14 ha alebo úrode zozbieranej z tejto plochy.
V tomto období obec postihol mor /pestis 1711, ktorý zdecimoval počet obyvateľov/
a druhá veľká povodeň, ktorú spomína aj Mocsári,A. 1826. Svedčí o tom i súpis z roku 1715, keď v Píle spísali len 4 slovenské domácnosti, ktoré mali poddanskú ornú pôdu 13 kat. jutár, O 3,2 a lúky 7 ½..Teda počet obyvateľov obce bol len okolo 80.
Súpis z roku 1720 nezaznamenáva obec Pílu. Na mape Divínskeho panstva
z roku 1736 je zakreslená aj obec Píla pod názvom Fürész! Okolo roku 1740 prišla posledná známa najväčšia povodeň v Pilianskej doline, ktorá postihla celú obec.

V zúfalosti sa obyvatelia odsťahovali do okolitých obcí/Mýtna,Dobroč,Kotmanová,Budiná,Podkriváň,Bzová
a i./.Mocsáry,A. 1826,s.103,Borovszky,S. 1911, s.44/.Preto aj na mape Samuela Mikovíniho /rodáka z Novohradskej stolice, uverejnenej v diele Mateja Bela/ v r. 1742 obce nie je zaznamenaná! Matej Bel však uvádza,že v slovenskej časti Novohradu je veľmi rozvinuté pastvinárstvo.Obyvatelia pásli hovädzí dobytok,ošípané a ovce,všade po kraji boli prístrešky pre popásajúce sa stáda a košiare pre ovce.Ošípané sa pásli v lesoch-zana žaluďoch a bukviciach. Hospodárske budovy pre ústájnenie zvierat boli súčasťou každej sedliackej usadlosti-tak isto mali ovocné záhrady.

V druhej pol. 18.storočia nastáva nová kolonizácia obce Píla.Okolo roku 1755 bola postavená aj zvonica/spočiatku drevená/, základná osada a nové lazy.Z Píly chodili na týždenné trhy a výročné jarmoky do Divína/kde ich bolo ročne 5/. Zichyovci povolali sem aj kolonistov aj z územia bývalej Juhoslávie. V súpise priemyslu z čias Márie Terézie je zaevidovaná v lokalite Píla výstavba sklárskej huty pre divínske panstvo.Podľa niektorých autorov išlo o hutu v Bzovej/Barta,J.1951,č.46/.Ďalší uvádzajú ,že v tejto oblasti boli v prvej pol. 18.storočia už dve sklárske huty vedľa Divína a v Bzovej./Novotný,1961/.Divínska skláreň vznikla už v prvej pol. 18.storočia a pracovalo v nej asi 50 sklárov.Na zač.19.stor. sklárne vyrábali biele duté a ryté sklo a sklené tabule.Sklárne pracovali pre potrebu divínskeho panstva/Alberty,J. 1989,s.223.259/.

V tomto období sa v chotári obce robili aj banícke kutacie práce pod vedením J.K.Hella.
Žiadne bane sa však pre rudy tu neotvorili./pozri banskú situačnú mapu Lovinobane a okolia/.
Urbárska regulácia Márie Terézie mala zjednotiť povinnosti poddaných v celom štáte podľa jednotnej normy platnej pre všetkých. Podľa Urbára z roku 1773 zemepánmi boli gróf František Zichy/z Divína/ a gróf Pavol Balassa/ Balaša /z Modrého Kameňa.
Spísali tu 13 gazdovstiev. Pod divínske panstvo patrili 4 želiari, pod modrokamenské 5 sedliaci, 3 želiari. /pozri Urbár/.Zemepáni žiadali sedminu úrody,ďalej naturálne požiadavky:odovzdávať sliepky,vajcia,poľné vtáky,divú zver.
Z tohto dokumentu sú známe aj mená poddaných:

Vojenské mapovanie za Jozefa II. v r. 1782-85 zaznamenáva obec pod slovenským názvom P í l a. Vzdialené od Mýtnej 1, Trhanovej /pozn. neskôr pod názvom Podkriváň/ 1 ¾. hodiny

Je len niekoľko, na úbočí ležiacich domov bez zvláštneho významu a divínskej sklárskej huty.
Píla 1 ¼ hod., sú tu dva mlyny.

Z roku 1782 pochádza obecná pečať. V pečatnom poli sú písmená H.J. pod ktorým je letopočet 1782. Kruhopis: „PECSET POCTIVE OSADI PILA“/Sürgőny 7.6.1863,č.128/.

Prvý súpis obyvateľov v Uhorsku 1784-87 pre obec Píla-Fúrész vykazuje:
26 domov, 35 rodín,227 obyvateľov, 2 cudzinci, 50 ženatých mužov, 78 slobodných, žien 118, 1 mešťan, 46 želiarov,6 iné, 1 vyslúžilý vojak, Deti 1-12 roč. 59, 13-17 roč. 4, spolu detí 128. /.Súpis Cigánov v okr. Lučenec neuvádza Pílu/ešte tu nežili Cigáni-Rómovia./.
Korabinského lexikon z r. 1786 uvádza aj obec Fürész.

V tomto období nastala ďalšia imigrácia obyvateľov z Novohradu na Dolnú zem. V máji 1786 z Píly v rámci sťahovania Slovákov na dolnú zem do Aradáča sa vysťahoval evanjelik Ján Oravec s trojčlennou rodinou./Petrovský,O. 1986/.Tu na dolnej zemi/na území bývalej Juhoslávie/ doteraz pretrvávajú rodové priezviská, ktoré sú dokladom,že dolnozemskí Slováci mali pôvod z Novohradského regiónu ako napr. Ábelovský/Ábelová/, Dobrocký/Dobroč /, Píľan/Píla/,Mítňan/Mýtna/,Nedelický/Nedelište/ a i./Jančovič,J. 2004/.Zaujímavosťou, že z tohto územia zase sa neskôr prisťahovalo niekoľko rodov práve do Píly.
Súpis hasiacich prostriedkov v obci Fürész 17.januára 1787 vykazuje: 5 rebríkov, 15 motýk,20 drevených konví,2 lampy. Striekačky boli vtedy len v Divíne a v Lučenci./pozri dokument/.

V roku 1796 je v tlači znovu opis obce Fürész/Píla/:dedina v Novohradskej stolici, zemepáni gróf Balassa a Zichy, obyv. kat. patria pod fíliu Divín. Chotár je tenký, podobný ako v obci Bulhary, III.triedy. /Vályi,A. 1796,s.700/.
Od roku 1808 sa znovu používa slovenský názov obce P í l a/maď. Fürész/. Na mape Novohradskej stolice/1802-1811/ je zaznamenaná obec pod názvom Fürész/v zátvorke Píla/.

/pozri mapu Nógrád vármegye/Comitatus Neogradiensis/.

Z laznických osád sa trvale zapísali rodové mená:

• Bosna
• Gurovci
• Oláh
• Hroncovci
• Hulinovci
• Sujovci
• Šulanovci
• Závoďanovci
• Žabica

8. mája 1821 z nedbanlivosti ženy pri varení v Mýtnej vznikol požiar.Zostali len 3 domy. Obyvatelia, ktorí sa presťahovali po povodni z Pílej, kde prišli o domy, nové domy ím tu zhoreli.
Z roku 1826 máme opis obce z Monografie Novohradu: Fürész/ slovensky Píla/ v susedstve Divény-Oroszi/pozn. autora J.D. bývalá Trhanová, neskôr Podkriváň/.

Obyvatelia začiatkom minulého storočia trpeli povodňami, ďalej to už nemohli zniesť, preto sa rozptýlili do okolitých obcí. Dlhá dolina vedúca do Banskej Bystrice nazýva Pilianska dolina. Je tu 15 rím. kat. patriaci pod matkocirkev Divín, ostatní pod ev. Dobroč ako filiálka. Patrí k divínskemu panstvu. Na inom mieste sa píše o Lučenskom potoku, ktorý pramení v Pilianskej doline a tečie dole, vedľa Lučenca spolu s Tuhárom ústi do Ipľa.

/Mocsáry,A. 1826, s.103, ď. zv. 41/.
V roku 1828 obec Píla mala 24 domov a 142 obyvateľov, ktorí sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Boli tu aj ľudia zaoberajúci sa drevospracovaním, uhliarstvom a boli tu aj mlyny.
Revolučné udalosti 1848/49 sa premietli aj do Píly a okolia.

14.apríla 1849 maďarská vláda v Debrecíne na čele s Kossuthom detronizovali panovnícky rod. Detronizačnú slávnosť ustrojili i menšie obce tak i v mestečku Divín.Rečník Pavel Švehla ev.a.v. farár z Dobroče sa diplomaticky vyhol tomu, aby vo svojej reči dotkol panovníckej rodiny, preto sa nedostal ani na čiernu listinu. Keď Gőrgey pred Rusmi od Vacova šiel do Lučenca, druhé ruské vojsko pod vedením generála Grabbeho z B.Bystrice sa chystalo mu zamedziť cestu. Aby sa Gőrgeyho vojsko nedostalo medzi dva ohne. František Repeczký / s miestnymi domobrancami zatarasil krivánsku dolinu/bolo to pri terajšom píľanskom tuneli/. Gőrgey 19.júla 1849 do Lučenca prišiel, ale na druhý deň už odišiel do R.Soboty aj s maďarským vojskom. Preti i piľanské strojenie minulo cieľa. Jednak querila bola v piľanskej doline v pohotovosti, ale domáci domobrancovia sa rozišli do svojích domovov. Preto Grabbe so svojim vojskom mohol rozobrať zátarasy pri Píle a ruské vojská mohli prejsť cez Mýtnu do Lovinobane. Potom postupovali smerom na Lučenec.

Pred Lovinobaňou jeden oddiel guerily pod vedením Antona Graca napadol Rusov, niekoľkých vojakov zabili.Rusi však postupovali ďalej a pri Hôrke/už v uderianskom chotári/ ích znovu napadli. Rusi v domnení,že to boli ľudia z Uderinej podpálili obec 6.augusta1849. O tri dni z odvety a pomsty za zabitých 3 ruských dôstojníkov a 3 vojakov/ v Lučenci, mesto vyrabovali a potom podpálili.
V celku prehľadný opis obce Píla uvádza Fényes,E. 1851:“

Podľa zmluvy zo 20.mája 1869 začali projekčné práce na železničnej trati Salgótarján-Lučenec-Zvolen. Na úsek Salgótarján-Zvolen sa vyčlenilo vyše 5 a pol. mil. Frt.Trať jednokolajná s korunou šírkou 4 m, minimálnym polomerom oblúka 275 m,maximálne stúpanie 16 promile.Všetky mosty a priepusty z kameňa a ocele.Napriek zlým poveternostným podmienkama stavebným pomerom na 330 m dlhého vodou zaplaveného tunela pri Kriváni, sa trať včas vyhotovila. Piliansky tunel je dlhý 121 m postavený 1871/rakúskou tunelovou metódou//pozn. od úplného zdvojkoľajnenie úseku trate Lovinobaňa-Kriváň v druhej pol. 20.stor. sa tunel prestal v používať/. 18.júna 1871 prešiel prvý vlak z Lučenca vedľa Píly do Zvolena/trať merala 52 km/-celá dedina bola pri tejto udalosti. Mnohí po prvý raz videli parný rušeň a železničné vozne.

V rokoch 1869-1880 obec Fürész patrila do okresu Lučenec.

21.septemra 1870 v Píle spísali 707 obyvateľov, z nich voličov 43.Podľa súpisu škôl v r.1872 v obci boli dve opakovacie slovenské školy ev.a.v./2 triedy/ a rím.katolícka /1 trieda/.
V roku 1873 zúrila v obci a okolí cholera s početnými obeťami.

V roku 1874 Píla patrila do okresu Lučenec,obvodný notariát Divín.Názov obce Fürész, najbližšia železničná stanica Lovinobaňa,pošta Mýtna, telegrafná stanica Lovinobaňa.

Obec obhospodárovala 495 holdov oráčin, 303 lúk, 91 pastvín, 378 lesa,spolu 1300 holdov,na základe dohody urbárneho zriadenia z roku 1864.K obci patrili aj lazy Dohánka.

Monografia Novohradu/Shvoy,M. 1874-75/ o obci Píla/Fürész/ uvádza:“...dedina slovensky Píla.Od Lovinobane vyššie na ľavej strane železnice,medzi vrchmi v jednej doline roztrúsená obec.

Meno zdá sa zobrala od toho,že vedľa tečúceho potoka ešte aj v tomto storočí existovalo viac vodných píl/mlynov/, ktoré síce už v súčasnosti neexistujú. Ten istý potok častými záplavami spôsobil v obci veľké škody,pre to obyvatelia obce znova vystavali domy vyššie a od seba vzdialenejšie. Obyvatelia tejto obce svoje živobytie zaisťujú vyhotovovaním dreveného riadu, drevených nástrojov,nakoľko chotár je drsný“./Shvoy,Miklós.Nógrád megye leírása/1874-75/.Salgótarján.2006. s.267/. Čo sa týka administratívného zaradenia, obvodný notársky úrad v Divíne vznikol v 70-tych rokoch 19.storočia.Patril do okresu Lučenec v rámci Novohradskej župy.Jeho obvod tvorili obce:Divín,Budiná,Podkriváň,Tuhár,Píla a Ružiná. Po zriadení Haličského okresu v roku 1883 bola aj notársky úrad v Divíne zaradený do tohto okresu až do roku 1922.

Vývoj obyvateľstva Píly:

rok poč. obyvateľov poč. domov, O obyv. na jeden dom
1869 707 -
1880 511 91 5,61
1890 588 92
1900 673 82
1910 758 104 4,12.
Obec Fürész je uvedený aj v Révai nagy lexikona VIII.zv. s.247:“Je to malá obec v Novohradskej župe/1910/ 758 slov. a maď.obyvateľov, posledná pošta Vámosfalva/Mýtna/,
telegraf Lónyabánya/Lovinobaňa/.

Podrobnejšie historické údaje o obci prináša Monografia Novohradu/1911/:
Furész/predtým Píla/.Malá obec ležiaca pozdĺž Krivánskeho potoka. Počet domov 103, obyvateľov 673, ktorý sú Slováci a väčšinou rím.kat..Pošta,telegraf a železničná zastávka Vámosfalva/Mýtna/. V roku 1502 patrila medzi súčasti divínskeho panstva. Zemepánom od r. 1548 bol Žigmund Balassa/Balaša/. V roku 1660 Imrich Balaša. Obyvatelia následkom škôd sposobených povodňami na začiatku 18.storočia sa odsťahovali do susedných obcí a v r. 1715 tu spísali len 4 slovenské domácnosti.

V roku 1720 ani nie je zaregistrovaná. Pri urbárskej regulácii v r. 1770 zemepánmi boli gróf František Zichy/Ziči/ a gróf Pavel Balassa/Balaša/ do roku 1848. Teraz patrí panstvu seniorátu grófa Zichyho“./Borovszky,S. 1911, s.44/. Pozemkové vlastníctvo v Obci Píla v roku 1910. Nad 100 kat. jut. nikto, od 10 do 100 kat.jut. 7 vlastníkov-5,73 %, do 10 kat. jut. 115 vlastníkov 94,26 %? spolu 122 kat.jut.

Obyvatelia podľa príslušnosti k zamestnaniu v r. 1910. Celkový počet obyv. 758, ekonomicky činní 313, 41,29 %, žijúci z poľnohospodárstva 681 89,84 %, žijúci z priemyslu a remeselníci 8 1,05%, baníctvo 0, obchod a peňažníctvo 9, doprava 19, verejné služby 2, služba v ozbrojených silách 1, nádeníctvo 26, služby 4, iné zamestnanie 8.

Štruktúra námedzne pracujúceho obyvateľstva roku 1910/okrem technických,hospodárskych a správnych zamestnaní/: celkový poč. obyv 758, ekonomicky činných 313, celkový počet námedzne pracujúcich 51, čiže 16,29 % z činného obyv., sluhovia v poľnohospodárstve 14, v osobných sklužbách 4, robotníci v poľnohospodárstve 21, v priemysle 2, učni 1, nádenníci 9. /Alberty, J. 1988 s. /

Podľa Novohradského kalendára pre rok 1911 sa v obci Píla vykazuje:

Fürész, Haličský okres, divínsky obvodný notariat, 673 obyv.. Starosta/sudca/ Dančo Jozef, zákonný sudca Aláč Andrej, pisár Hanuska Jozef, tútor Brod Viktor, pokladník Oláh Pavel, obvodný lekár dr.Baum Lipót z Divína. Učitelia rím.kat. Šuleková Gizella, ev.a.v. Severényi Sámuel, p.pošta Vámosfalva/Mýtna/,telegraf Lónyábánya/Lovinobaňa/.Poštmajsterkou v Mýtnej bola Kecskeméthy Gizella, rím.kat. farárom v Divíne Szokolovszky Bence, ev.a.v. farár v Dobroči Kúszy Gustáv, okresný lekár v Haliči dr.Reinhardt Štefan.

V roku 1913 starostom obce Píla bol Oláh Pavel, zák. sudca Dobrocky Juraj, učitelia Szeverényi Sámuel, Cséka Győrgyike. Rím.kat. učitelia v Divíne Moyzes František,Fajda Margit,Absolon Ján, ev. a.v. uč. v Dobroči Langfoffer Pavol.

Súpis obcí Uhorska z roku 1913 pre obec Píla uvádza: Fürész, malá obec Novohradská župa, haličský okres, počet domov 121,obyv. 758. Cirkevne patria rím.kat. Divín, ev.a.v. Dabar/Dobroč/, rozloha 1318 kat.hold., obvodný notariat Divín, zákonná stolica Balassagyarmat, okresný súd Losonc/Lučenec/,četníctvo Divín,telegr. Lovinobaňa,p.pošta Mýtna. /A Magyar Szent korona Országainak helységnévtára 1913.Budapest 1913. s.592/.

1914 starosta a zák. sudca tí istí, tútor Bród Viktor, pokladník Šuľan Andrej, učiteľka Kaminszky Janka, pošta Mýtna, telegraf Lovinobaňa.

1916- starosta Dančo Jozef, zák.sudca Paseka Juraj, uč.Kaminszky Janka,pošta Mýtna,telegrafný úrad Divín. V roku 1918 obecné zastupiteľstvo bolo to isté ako v r. 1916.

/Nógrádi naptár az 1911-ik, 1913-ig,1914-ik,1916-ik,1918-ik évre.Losonc/
Z obce v prvej svetovej vojne padli vojaci na frontoch. Česť ich pamiatke!

P í l a v Československej republike /ČSR- 1919- 1938/.

Po rozbití Rakúsko-Uhorska/1918/ bola aj obec Píla pričlenené do novozniknutého štátu ČSR. V roku 1919 obec mala 756 obyv., patrila do okresu Halič, obvodný notariat Divín. Starosta obce Dančo Jozef, zák. sudca Paseka Juraj, tútor Dobrocky Adam, pokladník Suja Martin.Posledná pošta i telegraf Mýtna, obv. lekárom bol dr.Marits Lajos.
15.júna 1919 Okresný výbor v Haliči prideľuje soľ pre pracujúcich, pre obec Píla 380 kg/napr. pre Ružinú 270,Podrečany 180,Mýtnu 520,Dobroč 760 ,Podkriváňa 770 kg/.

V roku 1921 z bývalej obecnej knihovne vznikla v Píle miestna ľudová knižnica.
V tomto roku počet obyvateľov bol 757.,počet domov 121.V obci boli dve už slovenské školy/rím. kat. a ev.a.v./. V rokoch 1923-1938 obec Píla patrila do okresu Lučenec.Notársky úrad bol v Divíne.

Názov obce Píla ale používala sa aj Píla pod Javorom, na rozlíšenie od obcí s podobným názvom na Slovensku. Tak vznikli tekovská Píla/prvá písomná zmienka 1429, r.1536 Fyurez,1545 Pylafyriz,1773 Píla/, Píla v Gemeri/1456 Fyryz,1742 Píla/.Píla je aj miestna časť Prievidze. V českých krajinách Pila- Brethmühl 1713, Pila-Seeg Pog 1712,1722, Pila-Schneidmühl 1785- kde boli výrobne píly. V Poľsku je tiež mesto Pila/metské práva 1513,podľa neho pomenované aj vojvodstvo Pila/.

Monografia :“Lučenec a kraj novohradský“/1928/ sa uvádza: Mýtna-1088 obyv./551 ev.,532 kat./-pôvod názvu odvodený od platenia mýta za používanie cesty údolím sa tiahnucej hore do Zvolena... Z Mýtnej pokračujeme hlbokým údolím pozdĺž Bzovského potoka smerom SZ ďalej do Podkriváňa,kde prídeme asi za 2 hodiny. Temer na polovičnej ceste pri železničnom tunelu badáme roztrúsené lazy pilňanské, ktoré patria k obci P í l a
743 obyv./459 ev.,282 kat./.Je to veľmi zdravý kraj,ale s chudučkým zemedelstvom. Cestou veľmi nás zabolí nad barbarským ničením okrajových komplexov lesných, vraj za účelom „racionelného“ hospodárenia. Kraj za Mýtnou na sever od cesty je ozaj obratý o krásu a malebnosť! Kedy opäť dorastie nový mladý podrast? Podriváň, pôvodne Trhanová zvaná, 1432 obyv. je už osada katolícka a patrí úplne do oblasti detvianskeho rázu ľudu slovenského. Zastávka je pri tunelu 317 m dlhom....“. /Polívka, V. 1928: s.164-166/.

V roku 1930 obec Píla mala 672 obyvateľov a 131 domov.V tomto roku vznikol aj Dobrovoľný hasičský sbor/DHS/.
23.marca 1933 sa konalo zhromaždenie Socialno demokratickej strany v Píle, 12.mája 1935 zase zhromaždenie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany/HSĽS/.Tieto strany bojovali o svojich voličov.V obciach Divín,Tuhár,Píla a Budiná pozoroval Notársky úrad v Divíne aj zvýšenú komunistickú činnosť. Robotníci týchto obcí usporiadali aj napriek zákazu zbierku pre štrajkujúcich baníkov v Handlovej.. V roku 1936 nad obcou Píla a údolím cez Mýtnu

prehnala živelná pohroma/krupobitie a prietrž mračien/.Hospodársky Píla stále patrila pod divínske panstvo až do roku 1945.Zachované sú majetkoprávne písomnosti divínskeho panstva za r. 1913-1945/3 kartóny/, Hospodárske záležitosti 1902-1941/3 kartóny/,Záležitosti zamestnancov panstva 1912-1944 /4 kartóny/. Účtové písomnosti-Hlavná pokladničná kniha 1928-29, Pokladničný denník 1919-25,1932-37. Mapy a plány, väčšinou lesných porastov 1877-1941 20 ks.K fondu je vypracovaný inventár z r.1961./Štány archív Banská Bystrica, Divínske panstvo/1877-1944/.

V rokoch 1938- 1945 bola Píla súčasťou Slovenského štátu. Sídlom okresu bola Lovinobaňa, niektoré úrady boli aj v Divíne.V roku 1938 dostáva obec Píla hasičský príspevok.V r. 1939 rozpustenie Obecného zastupiteľstva/OZ/ v Píle a menovanie vládneho komisára.V r. 1941 menovanie nového veliteľa Hlinkovej gardy/HG/ v obci Píla.

V roku 1942 bola zriadená aj železničná zastávka Píla, telefónne spojenie obce s okolím.
23.marca 1942 autobusom boli z Podkriváňa a Píly transportovaní Židia /mohli zobrať len 5O kg balíky./ .Železnicou boli odvezení do Novák a odtiaľ do pracovných a koncentračných táborov.V roku 1943 došlo znovu k rozpusteniu OZ a menovanie vládneho komisára v obci Píla.Mnohí občania nastúpili na fronty,takže poľnohospodárske práce konali ženy a deti.

Po vypuknutí Slovenského národného povstania/SNP 29.augusta 1944/ dochádza aj v oblasti Javoria k rozvoju partizánskeho hnutia. 14.septembra 1944 občania aj z obce Píla nastúpili k opevňovacím prácam na úseku Podkriváň-Dolná Bzová proti Nemcom.
18.septembra na verejnom zhromaždení ľudu bol zvolený Revolučný Miestny národný výbor/R MNV/ v obci Píla.

1.októbra bola uskutočnená reorganizácia revolučného MNV v Píle za účasti zástupcu Okresného nátodného výboru/ONV/ v Lovinobani.22.októbra nemeckí fašisti začali útok proti územiu SNP od Lučenca. V prvý deň útoku sa ím podarilo dosiahnúť líniu Poltár- Píla- Ružiná.Prudké boje boli v priestore Píla-Podriváň,kde sa podarilo začas Nemcov zadržať.Partizánska brigáda M.R.Štefánika sídlila v Divíne do 24.októbra, jej veliteľom bol P.A.Veličko.Pertizáni sa utiahli pred presilou do hôr.Počas SNP padol jeden občan z Píly.
25.decembra skupina partizánov A.S.Kopilova prepadla na hradskej neďaleko Píly pod Javorom kolóniu nemeckých nákladných aut, ktoré prechádzalo do Zvolena. Zlikvidovali jedno nákladné auto, 2 vojakov zabili a 3 poranili. Postup 27.armády sa urýchlil po 20.januáru 1945. Pri Mýtnej sa Nemci opevnili na okolitých výšinách,najmä na kopci Háj.

Pri Mýtnej padlo 96 sovietskych, 15 rumunských, 30 nemeckých a 8 maďarských vojakov.
Nemci partizánov, ktorých zajali ešte v decembri 1944, popravili 19 na Budinských lazoch 24.januára 1945.Veliteľ frontu maršal R.J.Malinovskij vydal v priebehu bojov dňa 29.januára novú direktívu, ktorá ukladala generálovi Žmačenkovi sú strediť hlavné sily 40. sovietskej armády/50. a 51. strelecký zbor/ na ľavé krídlo k útoku na smer Podkriváň-Zvolen.
Pri Píle nepriateľ využil opevnenia vybudované počas SNP a systémom guľometných palieb
znemožňovali prechod cez uzučkú dolinu.

Obec Píla bola oslobodená od Nemcov 29.januára 1945. Pri oslobodení Píly padlo 62 vojakov sovietskej armády, 43 Rumunov, 100 Nemcov! /Golema,A.:Oslobodzovanie južného a stredného Slovenska.Stredosl. vyd. 1965,s.98,239. Osvobození Československa rudou armádou 1944/1945.Praha ,Naše vojsko 1965.s.390/.Fašistické represálie na Slovensku/2.dopl.vyd./.Bratislava,Obzor 1990. s.119/.
Nemci zaujali obranné postavenie na výšinách pri obci Podkriváň.Kým ustúpili stačili zničiť železničný tunel neďaleko stanice Podriváň, čím sťažili ďalší postup sovietskych divízií, prenikajúcich do údolia rieky Slatiny.

P í l a v Československej republike/ČSR, ČSSR, ČSFR/ 1945-1992.
Po oslobodení/1945/ obec Píla bola administratívne zaradená z okresu Lovinobaňa do okresu Lučenec.Názov obce Píla pod Javorom bol do roku 1960.Obec patrila pod Obvodný národný výbor/1945-1950/ Divín.Jej obvod tvorili obce:Divín,Budiná,Píla,Ružiná,Tuhár.Bol podriadený ako NV vyššieho stupňa ONV v Lučenci. Zanikol 16.augusta 1950.
Po oslobodení dochádza k budovaniu vojnou zničeného hospodárstva. Z roku 1946 je zachovaný súpis robotníkov, ktorí pracovali pri odstraňovaní trosiek z tunelov Píla-Podriváň.

V obci bol znovureorganizovaný Dobrovoľný hasičský zbor/nové stanovy pod č. 242/1-III/3-46 z roku 1946 V tomto roku obec postihla víchrica s padajúcim ľadovcom/veľkosti slepačieho vajca/.V roku 1947 došlo k vyvlastneniu nehnuteľností na stavbu výhybne Píla pod Javorom. 1948 menovanie DMSK/Dočasná miestna správna komisia/ v Píle.V roku 1948 obec mala 726 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom.Bola vybudovaná budova Miestného obecného úradu,/1954, 102 m2/, obecné maštale pre Spolok súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorý svoju činnosť ukončil až r. 1980. V roku 1952 bolo zriadené pohostinstvo/152 m2 v hodnote 637 tisíc Kčs a Predjňa zmiešaného tovaru/178 m2/ v hodnote 1 mil. 395 tisíc Kčs.

Obec bola elektrifikovaná v roku 1957.Zriadené tu bolo aj kino roku 1958 pri miestnej osvetovej besede/85 m2/, autobusová zastávka.V roku 1960 obec Píla mala 732 obyvateľov.

V roku 1970 v obci bolo 656 obyvateľov/344 žien,312 mužov/, obyv. slovenskej národnosti, obec mala 163 domov, z toho 158 trvale obývaných, získaných len formou individuálnej bytovej výstavby.Poľnohospodárstvom sa zaoberalo len 8,1 % ekonomicko činných osôb. Pre horské podmienky v obci hospodárili jednotlivci. bola tu zriadená poradňa pre deti. Jednotlivo hospodáriaci roľníci 399 ha/orná 242, lúky 108,pasienky 23 ha/-celková poľnohospodárska pôda 390 ha. Hospodárska plocha spolu- celkový výmera 481, poľnohospodárska pôda 434/orná 248,lúky 112,pasienky 56/.Súkromný sektor z celkovej výmery úpôdy obhospodárovalo ešte 83,%. Ekonomicky činných obyvateľov v obci bolo 234, z toho žien 67/28,6 %, ,v poľnohospodárstve 8,1 %.

Za prácou mimo obce odchádzalo celkom 264 osôb.Väčšinou do priemyselných podnikov v Lovinobani,Detve,Fiľakove a v Lučenci. Bola tu ZDŠ 1.-5.ročník mala 2 triedy/rok výstavby 1911, 1932/,ktorá po úprave dočasne vyhovovala, 155 m2.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II.zv.1977 ,s.390, uvádza základné údaje obci-
pôvodné názvy od r. 1456,administratívne zaradenie,okres Lučenec,kraj Stredoslovenský,jednotlivé osady, vývoj obyvateľstva 1869-1970, rozlohu obce 755 ha. Základné prírodné podmienky a veľmi stručne z histórie obce.

Ešte v roku 1980 mala obec viac ako 700 obyvateľov, ale kolektivizácia aj odtiaľto vysídlila obyvateľov.Svahovitosť pôdy v celom chotári bola nad 15 % a už nebola ani orná pôda na väčšej ploche. Cieľom „socialistickej kolektivizácie“ bolo iba vyvlastnenie pôdy.
Pedagogická encyklopédia Slovenska/1985/ uvádza,že v Píle je Materská škola, vlastná škola už bola intergovaná,deti navštevovali školu v Mýtnej a ZŠ v Lovinobani.V Píle bola Osvetová beseda s doborovoľným vedúcim
a pracovníčkou. Miestna ľudová knižnica mala 90 členov, 1433 zv. kníh.Kino už bolo zrušené, obyvatelia sporadicky navštevovali kino Javor v Mýtnej. prosperovalo tu futbalové mužstvo, ktoré sa spojilo s Družstevník Mýtna-Píla.V obci sa konali kultúrno-zábavné podujatia, poriadkovú službu mali členovia Dobrovoľného požiarníckeho zboru/DHZ/.

Regioálna tlač sa obcou zaoberala len sporadicky napr. Niederland,M..Iniciatíva občanov nie je gulôčka v rulete. In.Pravda,67,3.12.1986-Výbory národné miestne-Píla.

Pupalová,B.:Občania:sami proti sebe.In.Smer 39,4.1.1987-Píla-programy volebné-plnenie hodnotenie. Pupalová,B.:Výsledky práce poslúžia všetkým.Nad volebným programom obce Píla. In.Ipeľ,7.10.1986,s.1-Národný front SSR-Píla program volebný-výsledky.
Po nežnej revolúcii/1989/ a odstránení totality a vedúcej komunistickej strany, nastala demokratizácia spoločnosti. Poľnohospodárska obec bola zaradená do horskej výrobnej oblasti. Poľnohospodárska pôda/1990/ 330 ha/z toho orná pôda 3 ha, v obci bolo 17 ha záhrad, 378 ha lesnej pôdy,244 ha pasienkov, 66 ha lúk a 8 ha zastavenej plochy.

Píla v samostatnej Slovenskej republike/1993/.
Starostom obce bol Ján Lacko, kultúrnym pracovníkom Helena Sopóciová. V obecný zastupiteľstvách sa vystriedali občania:

V tlači sa už častejšie objavujú články aj o živote obce. Napr. Sviatok v Píle pri Lučenci. In.Slovenské národné noviny roč. 12/16/,č.22/22.10.2001/ s.3- Paučo Jozef/-novinár,publicista,ľudácky ideológ 1914-1975 rodák z Píly/-seminár.
-he- Tečie im na hlavu:Rekonštrukcia-Foto 2.In.Novohradské noviny roč.12,č.11/12.3.2001/ s.3-úrady obecné-Píla-problémy finančné. –Rozmáha sa pestovanie konopy siatej.In. Sme, roč.9,č.165/19.7.2001/,s.4-konopa siata pestovanie Poltár-Píla.
-ps-Pod Javorom v údolí: V abecednom poradí predstavujeme obce Novohradu-Pila, Foto 5. In.Novohradský reflex,roč.3,č.29 /6.8.2001/ s.5-Píla-reportáže.

V súčasnosti v obci pracuje Miestny dobrovoľný hasičský zbor, ktorý organizuje rôzne spoločenské akcie ako zábavy,stavanie a búranie májov. Miestna knižnica má vyše 2300 exemplárov kníh. Ľudovú tvorbu zachovávajú miestni muzikanti: Janko Suja,Paľo Dobrocký a Janko Spodniak. Ľudové remeslo p.Ján Oláh/výroba pletených košíkov z prútia a i., bližšie pozri v časti Kultúry,etnografia/.
/Turistický sprievodca Regiónom Javor-november 2001/.Vyd.Reg. združenie Javor,tlač Koprint,s.r.o. 5 foto/.

Encyklopédia miest a obcí na Slovensku/vyd.PS-Line 2005, s.556 venuje osobitné heslo obci P í l a- Leží vo V časti Javoria/821m/ v úzkej doline pravostranného prrtoku Kriváňa.prvá písomná zmienka pochádza z r.1456 a spomína sa ako Fyryz. Členitý chotár tvoria žulové horniny veporského kryštalinika a sopečné tufy. Zachovala sa tu vzácna rastlina perovník pštrosí. Vyskytuje sa bohatá lesná zver.Pramení tu Píľanský potok.Obec patrila Divínskemu hradnému panstvu.v prvej pol. 18.stor. pre povodne spustla. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a spracovaním dreva.Najstaršie pamiatky obce sú 250 ročná zvonica s 206 ročným zvonom a budovy škôl cirkevnej ev. zo zač. 20.stor. a cirkevnej rím.kat. z r.1938, ktorú sú v súčasnosti bez žiakov.je tu kultúrny dom a verejná knižnica. obec patrí do mikroregiónu Javor.

PSČ .985 53.Počet obyv. 260, rozloha 755 ha, starosta obce Jozef Golian, zástupca starostu obce Peter Šatara, poslanci OZ:Ing.Ján Aláč,Ing.Milan Dobrocký,Miroslav Martinský,Jarmila Hillayová. Kód obce:511706.
Vo voľbách koncom r. 2006 starostom obce sa stal Ing.Milan Dobrocký, členovia Obecného
zastupiteľstva:Ing.Ján Aláč,Slavomír Aláč,Jozef Golian,Pavel Štara ,Peter Šatara, Ľubomír Ľupták

III. KAPITOLA

Z K U L T Ú R Y /Cirkev,školstvo,osobnosti,etnografia/.
Domov to nie je len rodná obec.To je aj rodná zem a krajina.Domov má svoje hmotné a telesné, ale i duševné a duchovné rozmery. Domov a domovina má aj svoj hĺbkový rozmer-to je aj myslenie a cítenie ľudí, to je aj kultúra, chrámy, aj múdrosť porekadiel a prísloví, múdrosť zhromažďovaná po stáročia.

C i r k e v - duchovná veľmoc storočí, bola jedinou inštitúciou, ktorá prinášala do Píly bohatstvo ducha,civilizáciu a kultúru.Cirkev v dejinách obce bola učiteľkou viery a kultúry, pomáhala z viery žiť, varovala i povzbudzovala.Má nám čo povedať aj dnes.

E v a n j e l i c k á c i r k e v.
Reformácia sa do Novohradu dostala už v pol. 16.storočia, zásluhou zemepánov a študentov. Organizovanú evanjelickú cirkev augsburského vyznania nachádzame v Dobroči, kde kanonické vizitácie konali 23.1.1615 Samuel Melík a 8.6.1624 Peter Sexty, keď sa spomínajú aj dobročské fílie: Mýtna,Kotmanová a P í l a! Pôvodný katolícky kostol v Dobroči mali v držbe už začiatkom 17.storočia protestanti. Známe sú mená evanjelických farárov:

Andrejmerzenschlag/Rosenschlag,senior/ 1611-1634, Juraj Nigríni 1634-37, Juraj Gerusinus/Jerussíni/ 1638-1643,Matej Rotarides 1643-49,Andreas Piscatoris-básnik 1649-?,
Ján Questoris/Kustoris/,senior 1663-1680,pozn. potom začas kostol prešiel v držbu rím.katolíkov. Ďalšími ev. farármi boli: Martin Rakitka 1686-1696, Jakub Blasius/Blasy/ 1696-112, Michal Zimáni 1715-1724, Ján Nikléci/Niklecius/ 1724-1743, Samuel Lauro 1744-1748, Ján Kolbáni 1748-1752,benjamin Plavec 1752-1756,Pavel ježovič 1756-1763,Peter Glosius/Gloss/ 1763-1773, Samuel Blasius 1773-1783,Ján Mixadt 1783-1813, Samuel Molitoris 1813-1818,Pavol Švehla 1818-1869, Pavol Švehla ml. 1870-1880,Daniel Holleš 1881-1909,Gustáv Kusý 1909-1926, Gustáv Kolény 1927-1957,Ján Búlik 1958-1992,Juraj Buzalka 1994-

Kostol v Dobroči pôvodne románsky z konca 13.storočia, opravený v 17.stor. a 1823. Jednoloďová stavba s presbytériom a pristavanou sakristiou a predstavanou vežou.Presbytérium a sakristia zaklenuté lomenou valenou klnebou. V lodi je rovný strop
Vo víťaznom oblúku z troch strán päťková rimsa román. profilácie. V uzávere presbyteria gotické okienko, v sakristii štrbinové. fasády hladké. Okolo kostola obranný múr so strielňami. V presbytériu oltár barok. z pol.18.stor. so zvyškami renes. zo zač.17.stor. so sochou Mojžiša, Árona, apoštolov Petra a Pavla. Uprostred obraz na dreve znázorňujúci Zmŕtvychvstanie, na pedeli renes. obraz Posledná večera z pol.17.stor. Neskorobaroková kazateľnica/1772/. Krstiteľnica klasicistická z konca 18.stor. kamenná. Samostatne stojaca zvonica pri kostole, hrázdená stavba z 2 pol. 18.stor., so štvorcovým pôdorysom a šindlovou ihlancovou strechou. Vo veži 3 zvony z r. 1923/pôvodné boli zrekvírované v I.svet.vojne/.Starý cintorín pri kostole. Dobroč vždy bola pre ev. matkocirkvou Píly.
Kanonická vizitácia ktorú konal Žigmund Antal Ordódy 25.septembra 1688 v Divíne pri hesle Píla uvádza, že miestny kostol sa zrútil, ale s Božou pomocou ho znovu postavia/pozn. tento kostolík asi z dreva bol pôvodne evanjelický, pravdepodobne ho zmietla prvá známa povodeň v Pilianskej dolin,.žiaľ už nikdy nebola znovu postavená/.

V Novohradskom župnom archíve v Salgótarjáne sa nachádzaajú cirkevné dokumenty písané slovensky z r. 1784-1804 pod názvom:“Authenticae conscriptiones proventuuum verbi divini ministrorum Neogradiensium augustanae confessionis addictorum, ludirectorum... in filialibus...“/556 strán!/ Kde sú z tohto obdobia uvedené údaje o ev. cirkvi,farároch,učiteľoch a jednotlivých fíliach. V stati o Dobroči sa uvádza,že je to stará matkocirkev a že medzi dcérocirkvi patria:Vámosfalva/Mýtna/,Kotmanlehota/Kotmanová/ a Fürész/Píla/.Fílie nemajú kostoly, ale majú učiteľov okrem Píly. Uvedené sú naturálne a peňažné príjmy farára z Dobroče- Jána Mixadta. Datované 2.marca 1802 Štefan Walentini dekan,farár.
Príjmy farára z dcérocirkvi z Píly:
I:Všeobecný príjem. 1.Pozemok v extra a intra viláne nie je. 2.Celoročná platba aj v peňažnej hotovosti nič.b, V naturáliach v obilninách každý gazda s pluhom dá 1 kila pšenice a pol kila ovsa.

Pozn. kila bola miera podobná bratislavskej merice 65,53 litra/niekedy aj menej/.
Gazda s pol. pluhom dá pol kila pšenice a 1 fertáľ ovsa. želiari dávajú tak ako v matkocirkvi/ženatý želiar 5 gročov, slobodný 3 groše/.Vdovy sú povinní dať vrece, ale i pradú vlákna konopí..Pozn. povinné sú vykonávať každú prácu ako ostatní cirkevníci.
II.Štóla je taká ako v matkocirkvi. 1.Za krstenie nič,2.Výdaj ženy 4 groše/pozn. 1 groš mal hodnotu 5-6denárov alebo 3 grajciarov/.3.Zo spovedí offertória,petina je farárova ,šiesta časť rektora/učiteľa/.4.Za spoveď chorého 2 groše.
5.Tým ktorých z príležitosti prvej spovede učia, nič nedávajú, výnimku tvorí to čo z láskavosti dajú rodičia. 6.Ohlášky manželstva 2 groše. 7.Uzavretie manželstva-podľa dohody s farárom. 8.Za „promociu“ nevesty dostane 4 groše,pečienku,jednu šatku a morváň. 9.Z inej obce osvedčenie o uzavretí manželstva, kto čo dá. 10.Osvedčenie rodného listu 17 grošov. 11.Pohreb:a, s celou kázňou 17 grošov,b. s polovičnou 8,5 gr.,c. so spevom 3 groše.

Dokuemnt podpísali Ján Mixadt miestny farár P.H., Martin Makai dozorca/+ ,ktorí nevedeli písať dali krížik/,Ján Schwonyavszky richtár/+/, Tomáš Alacs mešťan/+/, Ondriš Karitsove cirkevník/+/ a celá cirkevná obec. Prítomní boli ešte Jano Brada richtár z Kotmanovej Lehoty, Jano Belicza občan/+/ a Lauricz Brada/+/.Potvrdil 6.marca 1802 v Dobroči Štefan Walentíni dekan. Uvedené sú aj príjmy rektora ev. školy v Dobroči a čo odvádzali učiteľovi z Píly /pozri v časti školstvo/.
Evanjelické matriky- D o b r o č- farský obvod Dobroč,Kotmanová,Mýtna, P í l a
narodených za roky 1806-1895, sobášených 1806-1896, zomretých 1806-1895, /pozri prvú stranu/./Uložené v Štátnom archíve v Banskej Bystrici/.Novšie matriky sú na fare resp. Obecnom úrade v Doboroči./Lit. Adamová,M. 1993, Drenko,J. 1993, 2005/.

Rímskokatolícka cirkev- Píla bola vždy fíliou Divína. Prvý farár v Divíne Petrus sa spomína v roku 1329. Farnosť je dosvedčená rokom 1397. Prví obyvatelia Píly teda v 14.-15.storočí boli rímskí katolíci.Kostol v Divíne bol vypálený Turkami v r. 1554. Ján Balassa vtedajší hradný kapitán dal síce kostol obnoviť,ale ako Luterán doviedol sem luteránskych
kazateľov.Kostol bol v r. 1605 spustošený Bočkayovskými vojskom.V rokoch 1621-1640 je Divín zaznamenaný ako „luteránska cirkevná obec“. Vdova po Imrichovi II.Balašovi Judita Bošniaková však opäť zaviedla katolicizmus.Od tých čias sa stal Divín trvale katolíckym.
Divín- rím kat. farský obvod tvorili:Budiná,Kotmanová,Lentvora,Lovinobaňa,Píla,Podrečany,

Polichno,Ružiná a Tuhár. V roku 1657 Imrich III.Balassa/Balaša/ dal postaviť nový kostol.
Rím.kat. farármi v Divíne boli:Barroš Juraj 1647-1665, Hamar František 1665-1669, Mikovec Juraj 1670-72, Bajnóczcy Ján 1672-73/,Mikovic Juraj 1673-74, Vitinger František 1674-75,Majno Juraj 1675-85, Csalókőzy Ondrej 1686-1691, Lovcsányi Juraj 1691-95, Biely Ondrej 1696-1701, Bolčičkovič Ján 1701-1735, Majthényi Štefan 1735-1748,Rudinec juraj 1748-55, Rapček Štefan 1755-58, Balluš Dávid 1758-68, Lassay Jozef 1768-84, obiáš Matej 1785-1827, Krchňák Matej 1827-1860, Krššák Matej 1860-1883, Spišiak Ondrej 1883-1890, Lešnický Michal 1890-96,Sokolovský benedikt 1896-1913, Neyman Ján 1913-1929, Tihanyi Ľudovít 1929-39, Páva Ján 1939-1945, Svorad Pavol 1945-1976, Babík Martin 1976-77, Loja Konštantín dekan od 1977, kaplan Gabriel Deutsch 2001-
Rímsko-katolícky kostol v Divíne Všetkých svätých/1657/, fara/1722 zhorela aj s časťou kostola/.Karol Zichy znovu dal postaviť , stavebne upravený 1909 Jánom Nepomukom Zichym/Ziči/. Kostol mohol prijať 2700 cirkevníkov-kostol s dvoma vežami a opevnením, v r. 1912 tu bolo 5 zvonov/niektoré zrekvírované počas I.svet. vojny/.Zostali len starý zvon/1799/ ,novšie sú z r. 1923. Na fare sú najstaršie slnečné hodiny v regióne/z r. 1761/.
V Divíne je aj Kaplnka svätej Anny/1755/.

Od stredoveku platila zásada“Cuis regio-eius religio“/Koho vláda/pôda/-toho náboženstvo/,
teda poddaní si museli zobrať také náboženstvo akého bol ich zemepán.

Rím.kat. kanonická vizitácia Juraja Schlegera z roku 1674 pri hesle Dobroč uvádza:dedina zemanov bola znovu obsadená/od evanjelikov/.Kostol je mimo obce na jednom kopci.Vysvätený na počesť sv.Margarity a sv.Martina.Voľakedy bola matkocirkvou teraz dcérocirkvou Divína. Cirkev má 2 pozlátené kalichy s patenou, 1 supepellicium, 4 maľované hodvábne šatky atď. Jeden stredný zvon v dedine Dobroč/je majetkom obce/ s drevenou zvonicou. Druhý zvon je v stene cintorína/majtekom cirkvi/. Príjem cirkvi z Píly- cirkevníci platia z rúbaniska desiatok/podobne i z Mýtnej,Kotmanovej a Dobroče/. Z „Lazov“/z Píly/ platia desiatok, pšenicu a jačmeň 4 denáre. Príjem farára. Z Píly sedliaci ktorí majú jarmové
zvieratá platia 1 kila pšenice s 2 hovadami pol kila a 1 sliepku. Želiari s domom platia 24 denárov, bez domu 12 denárov. Pri krste krstní rodičia dávajú offertorium, pri uzavretí manželstva 1 chlieb a 1 sliepku, na sviečky 6 denárov, pre pohreb 8 poltúry/z ktorýeého dostane školský makster 2 poltúry/. Pohreb so sv. kázňou/rečou/ 1 Frt farárovi/z ktorého 8 poltúry ide učiteľovi/.Offertorium cez veľké sviatky/Vianoce,Veľká noc,Turice, ale i na Troch kráľov. Uvedené sú aj príjmy školského majstra/má záhradu s ovocnými stromami/, 3 lúky.Naturálie atk ako to bolo určené už dávno.

Kanonická vizitácia ,ktorú konal Žigmund Antal Ordódy 25.septembra 1688 začala v Divíne.Uvádza sa,že medzi dcérocirkvi patriace k mestu Divín patria:Polichno,Budiná,Ružiná,Tuhár,Píla i Dobroč/s fíliami Mýtna a Kotmanová/.
Aj Píla je pripojená k mestu Divín.Kostol v Píle sa zrútil,ale s božou pomocou ho znovu postavia.Štólu a príjmy farárovi platia v Píle tak ako v iných dedinách.Niekedy kila obilia platia haličskému školskému majstrovi/ako aj predtým/.Obyvatelia z Píly z časti Lazy z oráčin platia desiatok cirkvi. Treba uviesť,že v Píle bolo vždy menej rím. katolíkov, tu prevládali
evanjelici augsburského vyznania.

Rím. kat. matriky v Divíne, kde sú evidovaní aj rím. kat. z Píly sú zachované takto: narodených 1688-1895, sobášených 1686-1895, zomretých 1686-1928/Uložené v Štátnom archíve v Banskej Bystrici/.Novšie sú na fare,resp. Obecnom úrade.
/Lit. Drenko,J-Slawek,Z.-Moravčíková,M.:2004, Sivok,J.1999,Žilka,J.1999/.
Podľa štatistiky v r. 1875 v obci bolo 349 ev.a.v./patriaci pod Dobroč/, 309 rím.kat./cirkevná župa Rožňava/, 5 izrealitov/Židov/- spolu 663 obyvateľov.

Zvonica v Píle.
Zdá sa ,že prvá zvonica bola drevená. Murovaná bola vybudovaná po roku 1750, je štvorcového pôdorysu o rozmeroch: súčasný zvon je z roku 1811, liata zvonovina 40:50 s nápisom:

/Zvon je evidovaný v Hnuteľných pamiatkach Stredoslovenského kraja v štátnych zoznamoch
B.Bystrica 1970/

Cirkevný sviatok obce Píla je sv.Peter a Pavol/symbolizujú ich aj sochy v ev.kostole v Dobroči/. Peter/z.okolo r.67 v Ríme/ žiak Ježiša/ktorý mu dal meno Kéfas-skala,lat. Petros,Petrus,slov. Peter/-bol ukrižovaný dolu hlavou za vierozvestovanie.sv.eter je patrńom cirkví,pápežov,žencov,kajúcnikov atď. jeho atribúty sú: 2 kľúče/od neba a zemeú,obrátený kríž,kohút,palica,meč,ryby,kiha a ď. Sviatok 29.júna spolu so sv.Pavlom.Apoštol Pavol/z. okolo r. 67 v Ríme/ -neúnavný bojovník za kresťanský univerzalizmus.

C i n t o r í n-

Prechádzkou cintorínom a štúdiom cirkevných matrík zisťujeme rodové mená z obce Píla:
Baláž,Belica,Brada,Bosna,Gura,Hronec,Hulina,Dančo,Aláč,Hanuska,Bród,Oravec,Švoňavský,Karitsove,Golian,Oláh,Suja,Šulan,Zavodňan,Šulek,Severéni,Dobrocký,Čéka,Paseka,Kaminsky,Šatara,Martinský,Hillay,Lacko,Sopóci,Makat,Spodniak,Píľan,Fridrich,Turčáni,Kovalčík, Fábry,Šášky,Galaš,Paučo,Markovič....

Školstvo
Z uvedených kanonických vizitáciach z r. 1674,1688, 1802 sme sa dozvedeli, že cirkevníci odvádzali peňažné a naturálne školským majstrom ev. v Dobroči a rím. kat. v Haliči a v Divíne.. Pokiaľ nebola škola v Píle buď žiaci chodili do školy do Dobroče a Divína, alebo z matkocirví dochádzali aj učitelia do Píly.
V súpise škol z Novohradu z r. 1770-1772 ,okr. Lučenec sa eviduje aj obec Fürész/Píla písané slovensky/ ako fília Dobroče. V r. 1770 deti učil učiteľ z Dobroče Ján Koczján ev.a.v./pochádzajúci z obce Bazin pri Bratislave/. Deti učil čítanie,písanie,počty,spev a
modlenie. Z obce Píla v naturáliach dostával jesenný ovos, ½ kőből.Od želiarov 2 groše, od slobodných želiarov 1 groš.Za zvonenie dostával od cirkvi 2 Frt. Mal štólu a offertorium
/na Vianoce,Veľkú noc a Turice/, zo spovedí dostával 1/6, z kolied 1/3, za pohreb 3 groše od farára. Od žiakov 1 Frt+voz dreva na kúrenie, mal kantácie 4 krát/Vianoce,Veľká noc,Turice a na sv.Martina/, hostiatio na Vianoce.. V r. 1772 je záznam,že Píla nevydržiava učiteľa.

/Lit.: Oborni,T. 1991,s.28-29/.
Pokiaľ nebola postavená škola v Píle miesto učiteľov deti učili remeselníci v gazdovských domoch.
Evanjelická škola, budova vybudovaná v roku 1863, vyučovacou rečou bola slovenčina, od roku 1889 aj maďarčina. Učiteľom bol Ľudovít Fábry diplomovaný učiteľ, člen krajinskej učiteľskej penzíjnej spoločnosti. Výstroj školy v roku 1900 bol neúplný.Školu navštevovalo priemerne 50 žiakov v opakovacej skupine 23.
Rímskokatolícka škola- ako drevená budova postavená v r. 1870, prestavaná z milodarov na murovanú v roku 1895.Vyučovacou rečou bola slovenčina a od r. 1889 aj maďarčina.
Škola dostala v r. 1893 štátnu podporu 330 korún, vyrovnanie platu učiteľa na 600 Korún.
Učiteľmi boli Antal Vošt,Antal Turcsányi,Ján Kovalčík.Výstroj školy bol neúplný. V roku 1900 učiteľom bol Michal Fridrich bez diplomu.Školu priemerne navštevovalo 27 žiakov, v opakovacej skupine 6.Školu dvakrát ročne navštevoval divínsky farár ako školský inšpekto
.
V obci Píla teda v roku 1900 bolo 594 obyvateľov/z toho 221 rím.kat. a 367 ev.a.v.
a 6 izraelitov/Židov/. Počet školopovinných 116/ s každodennou dochádzkou 91, v opakovacej skupine 15/ podľa konfesie 34 rím.kat. a 82 ev.a.v./Pacseri,K. 1900,s.120/.
V roku 1910 v obci Píla bola len niečo viac ako 50 % gramotnosť. Ev. učiteľmi boli
Samuel Szeverényi, od 1913 Cséka Győngyike,od 1917 Janka Kaniszky.Novšia budova sa postavila v roku 1911.,druhá školská budova 1932. Rím.kat. učiteľom bola Gizella Šuleková..
Po vzniku ČSR učiteľmi boli Ema Šašková/1922-1930 potom odišla na Budinú/..
riaditeľom školy bol Ján Galaš-účastník SNP. Rím.kat. škola bola vybudovaná v roku 1938.

Učiteľmi po oslobodení boli:

Irena Peťková, v roku 1980 škola bola integrovaná, pre malý počet žiakov.V roku 1982 tu bolo 70 detí Deti navštevovali školu v Lovinobani. Neskôr boli obnovené roč. 1.-4,ale v škol. r. 2000-21 už bolo len 7 žiakov preto škola bola zrušená. Ostala len Materská škola:
riaditeľka počet detí:

Žiaci po ukončení základnej školy študovali aj na stredných školách napr. na Gymnáziu/JSŠ,Dvanásťročná stredná škola/ B.S.Timravy v Lučenci maturovali aj rodáci z Píly: 1953 Oľga Oláhová, 1956 Stanislav Žarnovičan, 1967 Ľubica Hroncová,Zuzana Libiaková,Želmíra Strapková,Magda Šulanová a i.
Vysokoškolské vzdelanie získali napr.

Ing.Ján Aláč,Ing.Milan Dobrocký, Ing. Július Oláh, Ing. Mirka Golianová, Ing. Janka Ľalíková, Ing. Juraj Dančo, atď...

Miestna ľudová knižnica má vyše 2500 exemplárov kníh, vedúcou knižnice je Jarmila Hillaová
počet čitateľov: 120

O s o b n o s t i:
-Š v e h l a Pavol /15.11.1813 Rimavská Baňa - 12.4.1880 Dobroč/-ev.a.v. farár. V r. 1834-36 študoval na ev. lýceu v Bratislave, potom bol profesorom na reformovanom gymnáziu v Lučenci. Ev. farár v Dobroči od r. 1839 do smrti..Často navštevoval fíliu v Píle.
Bol veršovníkom.Autor balád,romancí a epigramov v hexametroch. Člen Spoločnosti Českoslovanskej v Bratislave. Ako prvý v slovenskej literatúre použil desaťveršovú strofu v básni Hadka/1838/. Jeho syn Július Švehla/n.8.1.1848 Dobroč/ sa stal banským inžinierom, od r. 1897 riad.Št.banského riaditeľstva v Banskej Štiavnici, od r. 1901 ministerský radca.

B o l e š i t s k o v i č /Bolčičkovič/Ján- rím.katolícky farár v Divíne v r. 1701-1737.Chemickou cestou získával z rudy z okolia Lovinobane zlato a striebro,Bol to teda vzdelaný a podnikavý kazateľ.
G o d á l Štefan/ 1761-1808/.bernolákovský spisovateľ, pôsobil ako adninistrátor fary v r. 1783-84 v Divíne. Autor diel napr.:Epistole ecclesiastico-scholastica ad...Math.Markovits...

b.m. 1784. Krátke a gruntovné učeny krestanské o víre jedine spravodlivej...B.m.1784,
Tuto príručku používali aj žiaci v Píle.Vydal katechizmus v bernolákovčine.
P a u č o Jozef/18.1.1914 Píla-18.11.1975 Middletown USA/-novinár,spisovateľ a vydávateľ.. Narodil sa v osade Gúrovci/zvanej tiež Feranche/.Otec Pavol roľník padol v prvej svetovej vojne, matka Mária rod.Laurová.Manželka Draga rod.Bobeková/n.1922/-publicistka,učiteľka, mali syna. Jozef študoval na ľudových školách v Budinej a Divíne,gymnáziach Nitra,Rimavská Sobota, od roku 1936 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, 1942 PhDr. Pracoval ako ľudácky ideológ/začas osobný tajomník prezidenta dr.Tisu/.počas Slovenskej republiky pôsobil ako redaktor a šéfredaktor denníkov Slovák a Slvák týždenník. V r. 1945 emigroval do USA,kde pracoval ako redaktor Jednoty. Zakladajúci člen SNR v zahraničí a jej predsedom bol do roku 1958, do r. 1961 generálny tajomník. V USA bol redaktorom a vydávateľom Slováka v Amerike a jeho literárneho
almanachu.

Od roku 1950 bol tajomníkom Slovenskej ligy v Amerike, od r. 1970 jeden z vedúcich činiteľov tzv. Svetového kongresu Slovákov až do smrti v r.1975. Autor diel: beletria
/Neporaziteľní, Na úteku/, Ľudovýchova a štúrovci,Bratislava 1943, Slovakia viewed by Americans historians.Middletown 1954, Štefan Furdek a slovenskí prisťahovalci/1955/,Pod zástavou kresťanskej demokracie/1957/, 75 rokov Prvej katolíckej slovenskej jednoty.Cleveland 1965, Slovenskí prisťahovalci v Amerike.Cleveland 1972.
/Literatúra o ňom. Jozef Paučo šesťedesiatnik.Cleveland 1974. Slovenský biografický slovník zv.IV.Martina MS 1990.s.405-406. Nekrológ: Slovák v Amerike 85, 26.11. a 3.12.1975, Jednota 75, 26.11. a 3.12.1975.

Telesná kultúra a turistika.
Ako na každej dedine aj v Píle mládež hrala futbal. Vytvorilo sa aj futbalové mužstvo

Z hráčov treba spomenúť: Juraj Aláč, Pavel Móc, Ondrej Strapko, Marian Jonas, Ján Košút, Pavel Oláh, Milan Dobrocký, Ján Šuľan, Ján Golian, Milan Strapko, Pavel Strapko

Neskôr sa Píla spojila s futbalovým mužstvom v Mýtnej.
V poslednom období v Píle tradične organizujú nohejbalový turnaj za účasti aj vyše 10 družstiev/medzi nimi aj družstvá žien/- spojené s dobrým guľášom a zábavou.Ihrisko je v strede dediny.
Turistika je tu spojená s pobytom v prírode/slnko,voda,vzduch/ spojená s kultúrnou poznávacou činnosťou okolia.